Malostranský cintorín v Prahe na Smíchove bol založený v roku 1680 ako morový cintorín. Nachádza sa tu pôsobový empírový kostol Najsvätejšej Trojice a množstvo cenných náhrobkov, ktoré inšpirovali Jána Nerudu k napísaniu zbierky s názvom Hřbitovní kvítí. Cintorín bol v rokoch 2015–2016 zrekonštruovaný a opätovne otvorený verejnosti.
Pozornosť tu púta aj maličký a dojímavý náhrobok, ktorý v roku 1851 vytvoril sochár Jan Max. Leží tu Anna Degenová (1848 – 1851), dcéra c. k. strážmajstra a nádenníčky, píše sa na kameni.
O tragickom príbehu zosnulej Aničky kolujú celé stáročia rôzne legendy. Podľa jednej verzie išlo o dobrosrdečné dievčatko, ktoré jedného dňa nešťastnou náhodou vypadlo z okna. Podľa iného príbehu išlo o dcéru maliara Kristiána Rubena, ktorá zomrela na tuberkulózu. V každom prípade sa tento náhrobok preslávil natoľko, že ho opísal okrem iného aj František Kožík v knihe, ktorú nazval príznačne Sväté dievčatko.
Legenda o Aničke – svätom dievčatku hovorí, že keď sa v nebi rozdeľovali duše pre čerstvo narodené deti, stala sa chyba. Anička dostala namiesto ľudskej duše, dušu anjelskú. A tak, keď Anička prichádzala na svet, žiarila na nebi jasná hviezda, vtáky radostne štebotali, rozkvitli kvety, aj stromy v širokom okolí. Zdalo sa, že príroda sa raduje z príchodu anjelského dieťaťa.
Anička pozývala domov žobrákov aj zlodejov. Vždy im dala všetko, čo mohla. Svojim rodičom vraj vravievala, že jednoducho v srdci cíti, že musí pomáhať. Traduje sa tiež, že Anička rozumela reči zvierat aj kvetov.
Ukázalo sa však, že pozemský život je pre anjelskú dušu príliš veľkým bremenom. Anička sa hrala v okne s handrovou bábikou, ktorú jej však veľký poryv vetra vyfúkol z ruky. Dievčatko sa po hračke načahovalo, až vypadlo z tretieho poschodia na zem. Na mieste bola mŕtva. Boh sa zmiloval nad jej pozemským utrpením. Vzal si anjelskú dušu späť.
Legenda však hovorí, že Anička neprestala pomáhať ani po smrti. A tak k jej náhrobku chodia deti aj dospelí. Nosia jej hračky, kvety, či sväté obrázky a prosia ju o pomoc.
Rozpráva sa, že Anička po smrti zachránila obyvateľky sirotinca pod Petřínom. Jedna z chovankýň v noci ušla na Malostranský cintorín, aby poprosila sväté dievčatko o uzdravenie. Ostatné dievčatá a rádové sestry sa ju vybrali hľadať. V tom čase udrel do sirotinca blesk. Ak by v tej chvíli boli deti a ich vychovávateľky v budove, neprežili by.
Čo je legenda a čo pravda, sa už nedozvieme. Čaro príbehov a legiend totiž na cintoríny patrí.