Polícia vie robiť razie na alkohol, za volantom merať rýchlosť a buzerovať vodičov za každú kravinu. A vďaka tomu sa aspoň trochu dosahuje dodržiavanie pravidiel. Ale kedy konečne začne riešiť aj chodcov?!
To, čo dnes ľudia predvádzajú na cestách, je absolútny vrchol arogancie a bezohľadnosti. Babka ťahá malé dieťa cez cestu mimo priechodu a už odmalička ho učí, že pravidlá sú len pre blbcov. Ľudia vletia na vozovku bez jediného pozretia, kapucňa na hlave, slúchadlá v ušiach, mobil pred ksichtom a totálne ich nezaujíma, či ide auto, autobus alebo električka..
Vodič má sledovať cestu, nesmie telefonovať, má predvídať, brzdiť a dávať pozor na každého idiota okolo seba. Ale chodec si dnes myslí, že má právo skočiť pod auto hocikedy, hocikde a vodič má zázračne zastaviť aj na ľade, alebo mokrej vozovke. Fyzika asi podľa nich neexistuje.
A tie elektrické kolobežky? Letia po chodníku, cez priechod bez zosadnutia a ešte sa rozčuľujú a gestikulujú, keď vodič okamžite nezaflekuje. To už je normálne choré.
Nie, nie je to vždy len o vodičoch. Veľakrát sú problém práve chodci, ktorí absolútne nerešpektujú pravidlá cestnej premávky, ohrozujú seba aj ostatných a potom sa všetci tvária, že za všetko môže vodič.
Kedy konečne polícia začne sankcionovať aj takéto správanie? Keď už chce niekto vstupovať do premávky, tak nech má aj povinnosti, nielen práva. Lebo cesty nie sú anarchia a prednosť neznamená nesmrteľnosť.
Štve ma to, pretože som denne za volantom, – po profesionálnej aj súkromnej osi. Skoro pol dňa som vystavená takýmto stresom a ignorácii. Mám zodpovednosť za cudzích ľudí v autobuse ako vodič a aj za rodinu, keď šoférujem vo voľnom čase. Ale nech sa na mňa nikto nehnevá, ľúto mi je všetkých vodičov, ktorí majú traumu po zážitku, že ani za nič nemohli a stala sa tragédia, lebo chodec si myslel, že je v počítačovej hre. Prepáčte, musela som toľko.
Dávajte si pozor všetci a hlavne dohovorte dedkom, babkám, deťom, pubišom, všetkým, že chodec prednosť na ceste nemá a že môže vojsť na priechod až vtedy, keď sa uistil, že autá stoja.
Howk. Dík za prečítanie.
Petra Kepeňová