Kúpele Bardejov ako slovenský poklad: Zázračné pramene, Sisi aj celebrity v županoch

Mnoho Slovákov to asi netuší, ale v Bardejove máme hneď niekoľko unikátov, ktoré nám závidí celý svet. Vďaka nim je toto kúpeľné mesto s takmer osemstoročnou históriou na zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva Unesco. Kedysi sa tu liečili vplyvní šľachtici, dnes tu na kolonáde, alebo v bazéne, nie je problém stretnúť celebrity. 

BOŽSKÝ POKOJ

Chýr o bardejovských zázračných prameňoch, ktoré liečia najrôznejšie choroby, sa do celého sveta rozšíril už počas vlády Márie Terézie. Okrem cisárovnej Sisi, sa tu liečil aj rakúsko-uhorský cisár Jozef II., ruský cár Alexander I., dcéra rakúskeho cisára Františka I., cisárovná Mária Lujza, neskôr manželka cisára Napoleona a tiež druhá manželka prezidenta Gustáva Husáka, Viera Millerová Husáková. Ako je známe, tá zahynula pri pristávaní vrtuľníka, ktorý ju z kúpeľov prevážal do Bratislavy.

Bardejovské kúpele nie sú žiadne umelo vytvorené rekreačné stredisko. Vďaka prenádherným parkom, lesom, zurčiacim potokom a čarovnými údoliami horného Šariša, kde dokonca pobehujú veveričky, tu v nedotknutej prírode nachádzajú pokoj na liečbu najmä ľudia, ktorí majú stresové zamestnanie, nevynímajúc celebrity. Počas nášho pobytu sme na kolonáde stretli hneď dve televízne tváre. Moderátora Michala Hudáka a nezvykle o barlách, aj moderátora Thomasa Puskailera. „Spadol som na javisku tak nešťastne, že mi praskol členok z ktorého sa mi odlomila nejaká kostička. Museli ma operovať a vybrať mi ju, lebo mi tlačila na nerv. Ale už nohu postupne zaťažujem. Veľmi oceňujem, že všetky liečebné domy do ktorých sa dochádza na procedúry, sú pospájané jednou obrovskou chodbou, takže sa dá všade prejsť hoci aj v župane,“ pochvaľoval si pred nami.

BEATLES AJ BAZILIKA

Napriek bolestiam nohy sa však vybral aj do najväčšej pýchy kúpeľného mesta, ktorú predstavuje múzeum ľudovej architektúry. Na rozlohe dvoch hektárov tu nájdete tradičné zrubové chalúpky ako zo starých rozprávok, či vzácne viac ako tristo rokov staré drevené kostolíky. Dĺžkou je unikátny tiež romantický drevený most, ktorý nazvali Lávka priateľstva. Ak zatúžite po mestskom ruchu, do centra Bardejova je to len šesť kilometrov. 

Uprostred námestia, ako príjemná päsť na oko, sa týči jeden z najvyšších a najvzácnejších kostolov na svete z trinásteho storočia. Bazilika svätého Egídia je gotická stavba, ktorú v roku 2000 pápež Ján Pavol II. povýšil na Baziliku Minor. Nachádza sa v nej jedenásť oltárov a zmestí sa tam až tritisíc ľudí. V bezprostrednej blízkosti chrámu je ďalší svetový unikát, mestská radnica zo začiatku 16. storočia. Odborníci hlásajú, že z architektonického hľadiska je vzácna, pretože zachytáva prenikanie renesančných prvkov do doznievajúcej gotiky. Vycifrovaný „domček“ však neznalým turistom môže pripomínať skôr perníkovú chalúpku.

Goticko renesančné prvky nachádzame aj na meštiackych domoch, ktoré baziliku aj radnicu obkolesujú. Keďže Bardejov uhorskí panovníci milovali a obdivovali ho vplyvní ľudia z celého sveta, pridelili mu niekoľko privilégií. Historické centrum bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu, mohli sa tu konať trhy a mesto tiež mohlo mať vlastného kata. Keď sa ocitnete v Bardejove, určite si choďte pozrieť aj uličku Johna Lennona a priľahlý park, kde sú balvany s vytesanými názvami členov skupiny a ich albumov. Atrakciu navštevujú davy ľudí aj zo zahraničia a putujú k nej aj oficiálne politické návštevy a prezidenti. Ešte za čias socializmu ju napriek nevôli vtedajších mocipánov vybudoval obyvateľ Bardejova Pavol Zajac z úcty ku kultovej skupine z Liverpoolu.

SISI ako fashion maniačka

Nádhernému prostrediu Bardejova podľahla aj Alžbeta Bavorská, manželka cisára Františka Jozefa, známa ako Sisi. V kúpeľoch si liečila bronchitídu, no prekonávala tu aj žiaľ zo smrti jediného syna. S odstupom mnohých rokov sa nám podarilo vypátrať, že cisárovná bola chorobne posadnutá udržiavaním svojej krásy, vďaka čomu sa zrejme stala aj prvou anorektičkou na svete.

Sisi so svojou jedenásťčlennou suitou pricestovala do Bardejova 1. júla 1895 ako päťdesiatosemročná, aby tu strávila tri týždne. V hoteli Deák špeciálne pre ňu vybudovali bočný vchod a pridelili jej najkrajší apartmán číslo 218, ktorého súčasťou bola obrovská terasa s výhľadom na celé kúpele. Z generácie na generácie si zamestnanci kúpeľov o pobyte prominentnej pacientky rozprávajú príbehy z ktorých je zrejmé, že Sisi bola jedna z prvých „fashion“ žien, ktoré boli ochotné pre svoju krásu spraviť čokoľvek. 

Pri výške 172 centimetrov nikdy nevážila viac ako 50 kilogramov. Každé ráno a večer jej slúžka premeriavala obvod lýtok, stehien a pásu, pričom hodnoty zapisovala do špeciálneho zošita. Každé deko navyše Sisi odstraňovala krutými diétami. Sama o sebe hovorila, že je guľatá ako sud. Jej stravovanie bolo kapitolou samou o sebe. Na raňajky pila zmes vaječného bielka so soľou a na večeru pohár ľadového mlieka. Inokedy boli jej celodennou stravou dva pomaranče. Stávalo sa tiež, že pila iba šťavu zo šiestich kíl vytlačeného volského mäsa. K chudnutiu si pomáhala aj tým, že spávala s mokrými obkladmi okolo bokov a pravidelným gymnastickým cvičením, čo bolo na tú dobu veľmi nezvyklé. Každý deň tiež podnikala desiatky kilometrov dlhé prechádzky, pri ktorých jej rýchlemu kroku dvorné dámy a sluhovia nestačili.

CHODILA NA OSTRO

Pokožku si zas pestovala pomocou uhoriek, jahôd, mlieka, olivového oleja a surového teľacieho mäsa, ktoré si prikladala na tvár a dekolt. Najväčšiu pozornosť však venovala vlasom, ktoré jej siahali až po kolená. Cisárovnú z ich ťarchy často bolievala hlava, tak jej ich priväzovali o plafón. Kaderníčka jej ich každý deň minimálne dve hodiny rozčesávala hrebeňom zo zlatožltého jantáru a splietala do drdolov. Na konci procesu jej musela na striebornej miske ukázať vypadnuté vlasy a ak ich bolo veľa, dostala poriadne zaucho. Umývala si ich dvakrát do mesiaca špeciálnou zmesou z vaječných žĺtkov a francovky a oplachovala vodou z výťažkom uvarených orechových škrupiniek. Následne si vlasy sušila tridsať minúť položené na stole.

Pozoruhodná bola aj garderóba, ktorú si do Bardejova priniesla. Pozostávala zo 168 kusov pančúch, 20 párov rukavíc, 6 párov kožených čižiem a 113 párov topánok. Tie nosila na holú nohu. Prevratná bola aj v tom, že v horúcom lete nenosila spodničky a dokonca ani spodnú bielizeň. Aby si chránila ruky, nosila aj troje rukavíc. Držala sa tiež zásady, že každý kus svojho oblečenia si oblečie len šesťkrát. Potom ho darovala. Neodmysliteľnou súčasťou jej garderóby boli vejáre, ktorými si zakrývala tvár. Trpela paranojou, že si niekto na jej tvári všimne znaky stárnutia. Fotografom sa dôsledne vyhýbala, takže jej podoba z čias, keď bola v Bardejove je neznáma.

KULT SISI ŽIJE

Známa je však jej pobožnosť. Do kostola, kde kľačala na kľakátku a vrúcne sa modlila, chodila každý deň. Počas jej dlhých prechádzok robila dokonca kytice z poľných kvetov, ktoré potom osobne dávala na oltár. Keď odchádzala, darovala prepoštovi veľkňažský prsteň s devätnástimi diamantami. V apartmáne, kde kedysi bývala, je dodnes jeho replika. Na jej počesť, hotel v ktorom bývala, premenovali na Alžbeta a prameň Lobogo, ktorý pila, nesie takisto jej meno. Od roku 1901 tu stojí aj bronzový pamätník s jej podobizňou. Ako vieme, Sisi zomrela násilnou smrťou, dva roky potom, čo navštívila Bardejov. Stalo sa tak po tom, čo ju neznámy šialenec bodol do srdca. Jej posledné slová zneli: „Čo sa to so mnou vlastne stalo?“. O apartmán v hoteli Alžbeta, v ktorom kedysi kultová cisárovná bývala, je dodnes obrovský záujem. Ako sme sa dozvedeli, klienti na ubytovanie v ňom čakajú aj niekoľko mesiacov.

Exit mobile version