AUTOR: MÁRIA NOVÁKOVÁ
Keď Jozef Cíger Hronský v roku 1933 vydal román Jozef Mak, ťažko by mu napadlo, že v roku 2022, sa kvôli tomuto dnes už legendárnemu literárnemu hrdinovi, proti sebe postavia obyvatelia susedných dedín Pohorelá a Heľpa. Obe strany tvrdia, že Jozef Mak, ktorým sa Hronský pri písaní svojho diela inšpiroval, žil u nich.
Peklo sa rozpútalo, keď obľúbený slovenský folklorista Jozef Mak, známy napríklad aj spoluprácou so skupinou Horehronskí chlopi, či spevákmi ako Sisa Sklovska, či Marián Vojtko, vyslovil úvahu o tom, že Jozef Mak, ktorého Hronský vo svojom diele opisuje, by mohol byť jeho starý otec, ktorý žil v Pohorelej.
„Narodil sa v roku 1909 a bol to veľmi príjemný a žoviálny človek. Ak sa stretli s Cígerom Hronským, iste si mali čo povedať,“ uvažuje „mladý“ Mak, ktorý je v civilnom zamestnaní, rovnako ako jeho otec, úspešným poisťovacím agentom.
Keďže mu starý otec zomrel skoro, má na neho len kusé spomienky. „Bol drevorubačom, no neskôr sa stal horárom. S manželkou Kristínou žil v skromných podmienkach, no čestne. Jeho horáreň za dedinou v krásnom prostredí Nizkych Tatier dodnes stojí. Tú lokalitu na jeho počesť nazvali Makovisko,“ prezrádza jeho vnuk. Na propagáciu slovenského folklóru založil občianske združenie, ktoré nenazval inak než Makovisko.
Slová dobráckeho a obľúbeného folkloristu, ktorý často prejavuje svoju charitatívnu povahu, rozpútali medzi obyvateľmi Heľpy, ktorá je od Pohorelej vzdialená sotva päť kilometrov, obrovské vášne a nevôľu. Z obrovskej a rozvášnenej diskusie na sociálnej sieti vyberáme niekoľko pozoruhodných komentárov.
Hoci Jozef Cíger Hronský nikdy nepovedal, že vo svojom románe opisuje skutočné udalosti a lokality v ktorých sa udiali, fakt, že mohol Jozef Mak pochádzať z Pohorelej, nazvali niekoľkí diskutujúci za fabuláciu. Patrí k nim aj Mária Fedorová z Heľpy.
„Jozef Cíger Hronský v tridsiatich rokoch dvadsiateho storočia navštevoval Heľpu. Tu úzko spolupracoval so správcom školy pánom Júliusom Herchlom, ktorý mu sprostredkoval ľudového rozprávača, drevorubača Jozefa Rusnáka – Brondu a na základe tejto spolupráce vznikli jedinečné Brondove rozprávky. Bronda Hronského inšpiroval aj príbehom o Jozefovi Makovi. Bol totiž spolupútnikom tohto románového hrdinu. Jozef Mak sa teda nenarodil, ani nežil v Pohorelej, ale v Heľpe. Navyše priezviská Bošeľa, Rusnák, Oravkin, Petrisko, Meľoš, aj Mak, sú rýdzo heľpianske. V Pohorelej sa okrem Maka nikdy nenachádzali. Podobne aj miestne názvy častí chotára, ako Hudákov, Hájnica, Vápenica a Teplica, patria Heľpe,“ skonštatovala dotknuto.
Rozvášnila sa aj ďalšia diskutujúca Zuzana Poláková Renčová. „V roku 1991 som písala ako študentka seminárnu prácu s názvom K otázke autentickosti v románe Jozef Mak J. C. Hronského. Práca mala tri časti, porovnanie mien, porovnanie geografických názvov a porovnanie historických skutočností. Dej som konfrontovala aj s faktami z obecnej kroniky obce Heľpa. Meno Mak je veľmi časté v obci Heľpa aj Pohorelá. Spisovateľ veľmi často navštevoval práve Heľpu. V románe vystupujú postavy z Heľpy aj Pohorelej, ale dej sa odohráva v Heľpe. V oboch obciach nájdete aj dnes niekoľko Jozefov Makov,“ vyjadrila sa.
K jej názoru sa prikláňa aj Katarína Petrisková Skladaná. „Aj Meľošovci žijú v Heľpe a nie v Pohorelej. A Petriskovci sme len v Heľpe. Jula Petrisková bola manželka Jozefa Maka,“ dodala. Nuž, čo dodať. Nech už je pravda kdekoľvek a nech sa na adresu Jozefa Maka hovorí čokoľvek, je dobré, že vďaka klebetám, sa tento román dostal opäť po mnohých rokoch do pozornosti a zaujímajú sa o neho aj mladé generácie.