Rok 2022 vyhlásila Matica slovenská za Rok odkazu štúrovcov. Práve v tomto roku totiž uplynie dvesto rokov od narodenia viacerých významných osobností štúrovskej generácie. Jedným z nich bol aj učiteľ, kultúrny pracovník, revolucionár a národný buditeľ Ján Rotarides.
Ján Alexander Rotarides sa narodil 15. februára 1822 v obci Horné Rykynčice neďaleko Krupiny, do učiteľskej rodiny. Evanjelickú ľudovú školu navštevoval v Dolných Príbelciach, následne sa učil v rokoch 1835 až 1838 na evanjelickej latinskej škole v Balážskych Ďarmotách a v rokoch 1838 až 1842 študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. Tam aj dokončil gymnázium a súčasne absolvoval filozofický kurz, ktorý bol potrebný na vykonávanie učiteľského povolania na evanjelických ľudových školách.
Na banskoštiavnickom lýceu sa zapojil do činnosti štúrovského Slovanského ústavu a priatelil sa s básnikom Andrejom Sládkovičom.
Po skončení štúdií sa Ján Rotarides vrátil v roku 1842 do obce Dolné Príbelce, kde sa stal učiteľom a organistom na evanjelickej ľudovej škole. Okrem učiteľského povolania sa venoval tiež ľudovýchovnej práci, zaoberal sa včelárstvom a ovocinárstvom.
Osudovým sa stalo pre Jána Rotaridesa priateľstvo so štúrovským revolučným básnikom Jankom Kráľom, s ktorým sa poznali už od školských lavíc. Spájala ich nielen nevyhnutnosť sociálnych reforiem a zrušenie poddanstva, ale aj boj za národné práva Slovákov a používanie štúrovskej slovenčiny vo verejnom živote.
Na jar v roku 1848 podnietili vzburu v Honte. Chodili po dedinách a burcovali ľud proti feudálnym pánom s revolučnými veršami: „Nad našou krajinou započalo svitať, bračekovci, poďme slobodu si pýtať!“. V Hontianskej stolici, pálili dereše, urbáre, strieľali do pánskych dvorov a od župných pánov požadovali nastolenie slobodné vyučovanie v slovenskej reči.
Toto ľudové povstanie, známe ako „príbelská vzbura“, bolo po piatich dňoch 30. marca 1848 potlačené. Obidvaja vodcovia skončili za buričskú činnosť najskôr vo väzení v Šahách a potom v peštianskom žalári Gebäude, vystavení krutému vypočúvaniu a mučeniu.
Janka Kráľa prepustili z väzenia 10. januára 1849, no Ján Rotarides v ňom zostal až do konca augusta 1849. Domov, do Dolných Príbeliec, sa vrátil 23. októbra 1849 vo veľmi zlom fyzickom i psychickom stave. Trpel vážnou duševnou chorobou, ktorú sa mu našťastie podarilo postupne prekonať. V roku 1852 nastúpil ako učiteľ na evanjelickej škole v Sudiciach v Novohradskej župe a od roku 1856 pôsobil v Drienove v Hontianskej župe.
Začiatkom júna 1861 sa zúčastnil na Slovenskom národnom zhromaždení v Turčianskom Sv. Martine, kde bolo v dňoch 6. až 7. júna vyhlásené Memorandum národa slovenského.
Ján Rotarides písal od mladosti romantické verše ovplyvnené ľudovou piesňou a okrem básnickej tvorby sa venoval aj zbieraniu ústnej ľudovej slovesnosti, najmä ľudových piesní. Národný buditeľ štúrovského obdobia Ján Alexander Rotarides zomrel 8. decembra 1900 v obci Drienovo vo veku 78 rokov. 