Všetci, ktorí sme zasvätili život česko-slovenským vzťahom a vzájomnosti, prechádzame v súčasnosti zaťažkávajúcou skúškou.
Od čias delenia štátu si nepamätám podobné pnutie, akému čelíme dnes. Po štvavým titulkám v novinách najnovšie pobúril aj plagát, ktorý sa objavil na jednom z múrov pražskej časti Újezd, čiže v absolútnom centre mesta.
Bilbord otvorene útočil na slovenský pôvod jedného z prezidentských kandidátov. Pobúril Slovákov žijúcich v Česku, následne vyvolal búrku aj na Slovensku. Niesol slogan „Dalšího ČECHO-SLOVÁKA už ne!“, pričom sú na ňom zobrazení Gustáv Husák a Andrej Babiš so zdvihnutým prostredníkom. Slovo Čechoslovák zámerne rozdelili do dvoch riadkov a jeho druhú časť zvýraznili. Plagát na múr budovy vyvesilo občianske združenie Dekomunizace. Pozoruhodné je, že aj odporcovia tohto kandidáta spomedzi slovenských krajanov tento čin označili za nebezpečné šírenie xenofóbie a rasizmu.
Bohužiaľ, zďaleka to nebol jediný prípad štvavej kampane. Herec Martin Dejdar sa rozhodol druhého z kandidátov podporiť so zarážajúcim zdôvodnením: „Protože je Čech.“ Uvedomuje si, že tu robí z príslušníkov národnostných menšín, teda občanov Českej republiky s inou než českou národnosťou, občanov druhej triedy?
Keď som na to upozorňoval, hneď prišiel protiargument. Na Slovensku by sa vraj Čech prezidentom tiež nestal. Prečo nie? Napokon hneď druhým prezidentom Slovenskej republiky bol karpatský Nemec Rudolf Schuster…
Bohužiaľ, pnutie medzi Slovákmi a Čechmi, nepociťujem len v rámci prezidentskej kampane. Celkovo sa stráca tolerancia k inému názoru, zvykom, hoci i etniku. Tak ako boli stáročia hromozvodom Židia, čo vyvrcholilo holokaustom, tak ako sa ním stali po druhej svetovej vojne Nemci (čo až prekvapujúco rýchlo odoznelo), ako nimi boli potom desaťročia Rómovia, tak sa nimi stali bývalí občania Sovietskeho zväzu, dnes najmä Rusi. Koľkokrát sme v Česku počuli Rusáci podľa vzoru Židáci. No a v tejto všeobecnej atmosfére sa všeličo ujde aj Slovákom. Často akože v rámci vtipu, ktorému sa však často smeje len jedna strana. Dnes sa už nehovorí Slovákovi „dráteník“, zato však „čobolák“.
„Čobolák,“ alebo tiež „čobol,“ je hanlivé označenie pre Slováka odvodené od známej hlášky fiktívnej postavy prihlúpleho Slováka majora Terazkyho z Čiernych barónov Miroslava Švandrlíka: „Čo bolo, to bolo, terazky som majorom!“ Kniha bola úspešne sfilmovaná a uvedený výrok vyšiel z úst Pavla Landovského.
Slováci zasa Čechov občas častujú výrazmi ako „pepíci“, vo všeobecnosti však k Čechom skôr vzhliadajú ako k veľmi kultúrnemu národu. Oproti tomu v Prahe šmahom ruky zhodnotia: „Všechno na východ od Hradce je Ázie.“ Urážajú tým napokon i Moravanov a implicitne i Áziu ako synonymum niečoho negatívneho. Žart? Ako kedy. Dobrý? Nikdy.
Dajme si pozor, aby sa česko-slovenské vzťahy nemenili na pepícko-čobolácke. Niet bližších národov a otravovať stáročné vzťahy kvôli momentálnym aktuálnym otázkam je nesmierna škoda…