Vo svete, kde sa pomaly zabúda na slušnosť, statočnosť, česť a spravodlivosť, je vzdelanosť a múdrosť dôležitejšia ako kedykoľvek doposiaľ. Marec je oslavou knihy, knižníc, spisovateľov – svedomia národov, vzdelávania…
Dňa 10.3.1796, sa narodil Matej Hrebenda Hačavský, kníhkupec a spisovateľ, na počesť ktorého je už od roku 1955 v bývalom Československu marec považovaný za mesiac knihy. Od narodenia mal zrakovú chybu a jeho zrak sa postupne zhoršoval. Aj napriek tomu, že veľmi rád čítal, v deviatich rokoch už nemohol čítať pri svetle, v pätnástich ani vo dne. Zapísal sa najmä ako rozširovateľ slovenských a českých kníh. Knihy rozširoval po celom Slovensku. Prechodil však aj Prahu, Viedeň, Pešť, či Dolnú zem.
Vydavatelia mu predávali knihy a on ich spájal nielen s predajom, ale aj nimi poúčal ľudí, šíril kultúru a osvetu. Bol to ešte aj veľmi veľký národný buditeľ. Mnohí ľudia pokladali čítanie kníh za nepotrebnú vec. Podľa obyčajných ľudí čítanie kníh bolo určené jedine vzdelancom. Hrebenda ako aj iní proti tomu bojovali najlepšie, ako len vedeli. Na cestách zachraňoval knihy pred pálením, vyhodením či roztrhaním. Zachránil mnoho kníh, a tým sa pričinil o vybudovanie knižníc.
Okrem kníh zbieral aj ľudové piesne či rozprávky. Podobne ako to robili Ján Kollár či Pavol Dobšinský. Všetky tieto dokumenty zapisoval Hrebendov pomocník. Sprevádzal ho od roku 1842.
Vďačný národ nezabúda na svojho veľkého národovca. O jeho životných osudoch sa môžeme dočítať v románoch Vincenta Šikulu Mateja a Ľuda Zúbka. V službách Mateja Hrebendu (vyšiel aj pre nevidiacich). Pri príležitosti stého výročia smrti v roku 1980 Hrebendu vyhlásili za jubilanta UNESCO.
Uprostred Hačavy stojí dôstojný pamätník,ktorý pripomína, že:
„…tu pracoval pilný, pracoval pre národ, ku malým silám pridal veľkú lásku, mnohú námahu a vytrvalosť, pilnosť, a tak vykonal veľké úlohy…