V Bratislave vystúpi ruská operná diva – rakúska štátna občianka Anna Netrebko. Bol som pred časom na Tosce v Ríme. Spievala ju ona. Famózne. Svetová opera. Po každej odspievanej árii obecenstvo tlieskalo ako o dušu. Na konci standing ovation. Zážitok na celý život. Nie som bohatý človek. Aj preto som dal prednosť Rímskej opere pred Bratislavou. A vstupenke za 44 eur.
Nerozumiem protestom proti Netrebko. O to viac, ak ich robí platforma „Otvorená kultúra“. Niečo tu nesedí. Otvorenej kultúre prekáža umelec? Anna Netrebko je Ruska.
Už dva dni po ruskej agresii na Ukrajine ju odsúdila.
„V prvom rade som proti vojne. Som Ruska a milujem svoju vlasť, ale mám veľa príbuzných a priateľov na Ukrajine a bolesť a utrpenie, ktoré zažívajú civilisti, je srdcervúce. Chcem, aby sa vojna skončila a ľudia mohli žiť v mieri!“
To, že Netrebko nie je angažovanou a aktivistickou umelkyňou podľa priania iných, neznamená, že je nemorálna.
Spieva po celom svete. V Rímskej opere okrem kvetov po nej nehádzal nikto nič iné. V opernom dome bolo večer počuť množstvo jazykov. Ako v Babylonskej veži. Nikto nenadával. Ani neprotestoval. Nekričal.
U milovníkov kultúry by to bolo trošku divné.
Anna Netrebko sa na Slovensku stala obeťou politiky. A peňazí. Predávať ju drahšie ako všade okolo nie je však problém ruskej sopranistky. Snáď sa raz dožijeme toho, že vystúpi aj tu za rozumnú cenu. Ako v Rímskej opere.
Kultúrny národ sa pozná podľa vzťahu ku kultúre. Podľa toho, ako sa správa k umelcom. Najmä, ak majú punc svetovosti. Anna Netrebko otestuje Slovensko. Našu kultúrnosť. A slušnosť. Kam patríme. Otvorenosť kultúry nielen pre tých svojich. Je to náš dlhodobý problém. Väčší, než Anna Netrebko v Bratislave.
Na pražských scénach som videl Tolstého Vojnu a mier. Hneď v dvoch divadlách hrajú aktuálne Gogoľovho Revízora. Nemali by sme byť smiešni. Aby sme nedopadli ako smejúce sa publikum, ktorému sa prihovára hejtman v záverečnej replike.
„Čomu sa smejete? Sami sebe sa smejete? Vy – vy! Ja by som tých škrabákov, tých vrtákov, prekliatych liberálov – ! Zviazať tú bagáž, do jedného uzla, na kašu rozdupať, dve siahy pod zem – to by vám patrilo!“
Komu sa to vysmieva ten Nikolaj Vasilijevič? Nám. Nám sa smeje Gogoľ. Nášmu elitárstvu, ktoré vonia priemernosťou.
Dobrý deň, Anna. Vitajte u nás.