Pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli už druhé, pre slovenskú populárnu muziku mimoriadne smutné výročie smrti hudobného génia, Vaša Patejdla. Manželka Miluška s rodinou usporiadala spomienkovú svätú omšu a nezabudli na neho ani vo vydavateľstve Opus. Vydali mu na LP a CD reprezentatívny dvojalbum s najväčšími hitmi, ktoré spieval, alebo komponoval pre iných.
„V prípade Vaša by pokojne mohol vzniknúť aj trojalbum. Natoľko výrazný bol jeho prínos pre slovenskú, ale aj českú hudobnú scénu,“ podotkol zostavovateľ piesní Juraj Čurný. Otvorene priznáva, že vybrať to najlepšie, pre neho bolo mimoriadne náročné. „V zásade je to “mission impossible” a tak nastalo obdobie neľahkých rozhodnutí. Prvým z nich bolo “ponechať bokom” jeho skladby, ktoré skomponoval (a veľakrát aj naspieval) pre svoju materskú kapelu Elán a ten zvyšný priestor rovnomerne rozdeliť na pesničky z jeho najúspešnejšieho obdobia vlastnej sólovej kariéry a pesničky, ktoré skomponoval, nahral (a občas aj spolunaspieval) pre svojich kolegov,“ opísal tvorivý proces.
Výber 24 piesní medzi ktorými nechýba Ak nie si moja, Dvojčatá, Voňavky dievčat, Nepriznaná, krásny šansón Tri štvrte na jeseň, či hity pre iných ako Po schodoch (Richard Muller), Nemožná (Silvia Slivová), Maturitné tablo (Júlia Hečková) podľa textára Ľuboša Zemana povýšili žáner popu na majestát skutočného umenia. „Hoci sa nečakane vybral koncertovať do neba, nechal nám tu krásne hudobné dedičstvo, ktoré si zaslúži našu pozornosť,“ dodal.
Vo vydavateľstve Opus jeho skladby považujú za skutočný zlatý fond. „U Vaša ako u nikoho iného sa spojil obrovský talent s vynikajúcim vzdelaním a usilovnosťou. Preto ho považujeme za jedného z najväčších, pokiaľ nie vôbec najväčšieho skladateľa slovenskej populárnej hudby. A samozrejme, tiež za výborného speváka, hudobníka a aranžéra,“ vyjadrili sa. Poukázali tiež na jeho morálne vlastnosti. „Bol to mimoriadne charakterný a láskavý človek, ktorý nikdy neodmietol pomoc druhému a v branži medzi kolegami bol nadštandardne obľúbený a rešpektovaný.“
Svoje o tom vie aj jeden z Vašových najbližších spolupracovníkov a priateľov, zvukár Jozef Krajčovič. V nahrávacom štúdiu vedno tvorili dejiny slovenskej populárnej hudby takmer 40 rokov.
„Neviem, či si niekedy dokážem zvyknúť na to, že Vašo už nie je. Keď sme nahrávali jeho album Spovedaj ma zo spomienok, na obal mi napísal venovanie, ktoré má pre mňa dnes špeciálny význam: Osobne chcem poďakovať Jožovi Krajčovičovi, môjmu spolubojovníkovi vo vojne nazývanej šoubiznis. Keď žoldnier prestane bojovať, zahynie. Takže nám nič iné nezostáva,“ cituje slová kolegu a kamaráta.
Geniálneho muzikanta opisuje rovnako ako všetci, ktorí s ním mali možnosť pracovať. „Bol to perfekcionista, ktorý išiel viac ako na doraz. Človek je v rámci energie naprogramovaný na určitý level, a keď ho prekročí, musí sa to niekde odraziť,“ hovorí a zachádza do detailov. „Vašo išiel na stodvadsať percent. Sto percent pre neho nič neznamenalo. Vždy ma zvozil, keď som mu o nejakej nahrávke povedal, že už je dokonalá,“ opisuje systém práce umelca, ktorý chytľavé melódie sypal ako z rukáva.
Napriek obrovským československým hitom a medzinárodne úspešným muzikálom pre neho vraj žiadny výsledok nebol dosť dobrý. „Odvtedy, čo raz nečakane odišiel na dva týždne s Jurajom Burianom na nejaký festival do Čile, tvrdil, že mu tie dva týždne chýbajú. Vždy keď dokončoval nejakú prácu, hovorieval, že by ešte potreboval dva týždne, aby to stihol podľa svojich predstáv. To bola jeho tradičná replika. Osudné dva týždne nakoniec dostal k dobru, aby sa rozlúčil so svojím životom a zmieril s tým, že zomiera. Môže to byť náhoda aj nemusí,“ uvažuje nahlas Jozef Krajčovič.
Po smrti Vaša Patejdla si Jozef Krajčovič ešte viac uvedomil jeho nenahraditeľnosť. „Taký komplexne talentovaný umelec, ako bol Vašo, tu už nie je. Nikdy nezabudnem, keď dostal v Anglicku ponuku na muzikál Jozef a jeho zázračný farebný plášť. Nič mu neodpustili. Celý čas sedeli v štúdiu a precízne kontrolovali každú notu. Vašo písal partitúry, v jeden moment vyskočil na skriňu, odkiaľ dirigoval orchester, dával nástupy spevákom a všetko riadil. Bol fantastický a Angličania boli z neho vo vytržení. Rešpekt a úctu mal pred ním úplne každý. To som si istý,“ podotýka.
Naposledy spolu robili na skladbe Pierko pravdy pre Beátu Dubasovú, no ďalšie spoločné plány, na ktoré sa Krajčovič mimoriadne tešil, už nestihli. „Doma mám šikovného 15 ročného syna Maťa, ktorý už účinkoval v mnohých muzikáloch a hudbe sa plánuje venovať ďalej. Vašo sľúbil, že pre neho skomponuje zopár skladieb. Oceňoval, že Maťo spieva nie noty, ale náladu skladby. Naozaj veľká škoda, že to nevyšlo,“ skonštatoval smutne.