Dostal som od slovenského distribútora filmu ponuku uviesť dokumentárny film JAREK na bratislavskej premiére a pri tej príležitosti urobiť aj kratučký rozhovor s jeho hlavným protagonistom. Urobil som to veľmi rád a ešte radšej som s ním strávil asi dve hodinky, kedy v prestávkach rozhovorov, ktoré našim médiám ochotne dával, sme mohli spolu prebrať množstvo vecí – vrátane hudby a futbalu, pretože on aj ja, sme živými príkladmi toho, že ide o fenomény, ktoré mnohé spája – najmä fakt, že všetci rozumieme ako by sa to malo robiť.
Nechal som si od neho podpísať albumy (vrátane muzikálu na ľade Romeo a Julie, ku ktorým napísal texty), filmy Rok Ďábla a Muzzikanti a aj knihu Nohavica a naše malá válka, ktorú napísal historik Přemysl Houda a zaoberá sa rôznymi pohľadmi na Jarka podrobne pracuje s archívom, ktorý mu ho ponúkol vrátane tej časti, ktorá sa týka jeho „vzťahu“ s ŠTB. Bol presne taký istý akého som si pamätal, keď sme sa prvýkrát stretli v polovici 80. rokov na chodbe pre Internátnym rohlasovým štúdiom v bratislavskej Mlynskej doline. Bezprostredný, priateľsky nastavený a pozorne počúvajúci. Vycítil som z neho, že sa úprimne zaujíma o to, čo hovorí „ten druhý“ a nie je ten typ, ktorý si potrpí na to aby sa jeho slovám obdivne prikyvovalo.
Film som dostal možnosť pozrieť si ešte pred premiérou a už vtedy ma bavil a na veľkom plátne so skvelým zvukom ešte viac. Tam som si vychutnal, ako skvele dokázali jeho tvorcovia Jarkove rozprávanie prelínať s jeho vystúpeniami a archívny zábermi z rôznych častí nielen našej bývalej federácie ale aj z rôznych časté sveta, kde ho na jeho koncertoch nadšene zdravili ľudia všetkých vekových kategórií. Navyše vďaka filmu som mal možnosť pochopiť ako vznikali niektoré z jeho textov, pretože odrážajú jeho vlastné životné príbehy a skúsenosti.
Podarilo sa mi Jarka aj prekvapiť, keď ako darček som mu doniesol dve čokolády (biela Študentská pečať a Margot), ktoré priamo vo filme spomína počas svojho návratu do zariadenia, kde sa bol liečiť zo závislosti na alkohole a ktoré používa(l) ako psychologickú substitúciu. Mimochodom, s margotkou pekne narazil – tú majú dnešní pacienti zakázanú.
Vo filme sa nevyhýba žiadnej (aj pre neho nepríjemnej) téme, hoci – a to si myslím dlhodobo – téma ŠTB a téma „Putinova medaila“ úplne nezmyselne mediálne zatieňujú podstatu – a tou je jeho tvorba.