Prvý máj. Kedysi to bol deň plný hlučných osláv, dychovky a povinného mávania do tribún. Dnes, keď sa naň pozerám z terasy s kávou v ruke, vnímam ho úplne inak. Už to nie je len dátum v kalendári alebo „Sviatok práce“. Je to skôr tichý dialóg s časom.
Tu je moja úvaha nad týmto dňom, ktorý pre moju generáciu vždy znamenal niečo viac.
Májové ticho a ozveny minulosti.
Keď som bola mladá, máj bol o energii. O rozkvitnutých čerešniach, pod ktorými sme sa „museli“ bozkávať, aby sme neuschli, a o budovaní sveta, o ktorom sme si mysleli, že mu rozumieme. Dnes sú tie stromy staré rovnako ako ja, a ich kvet raz ročne pripomína, že život je cyklus, nie priamka.
Bozkajte sa pod čerešňou ak sa dá.