Divadlo Jonáša Záborského v Prešove zverejnilo informáciu o úmrtí svojej mnohoročnej kolegyne, sólistky spevohry Júlie Korpášovej.
Svoj profesionálny život s prešovským divadlom spojila muzikálová a operetná diva na viac než štyri desaťročia. Do divadla, ktoré v tom čase nieslo názov Slovenské divadlo, nastúpila vždy elegantná dáma v roku 1950 ako členka tanečnej zložky. Po dvoch sezónach prestúpila do zboru a o rok neskôr už účinkovala ako sólistka spevohry – zostala ňou až do roku 1995.
Jej poslednou úlohou, v ktorej ju na sklonku roka 2005 mohli diváci vidieť, bola Šendla v muzikáli Fidlikant na streche.
Júlia Korpášová počas svojej kariéry dostávala ponuky z mnohých prestížnych divadiel. Angažovať ju chceli na bratislavskej Novej scéne aj v pražskom Hudobnom divadle Karlín. Všetky ponuky vždy rezolútne odmietla a ostala verná milovanému domovskému divadlu v Prešove.
Rada spomínala, že jej priateľkou a milou kolegyňou bola aj Eliška Müllerová, manželka herca Vlada Müllera a matka speváka Richarda Müllera.
Podľa pamätníkov Júlia zvládala brilantne aj tie najťažšie spevácke party. Zbožňoval ju režisér Jozef Bednárik a spolupracovala aj s českým hercom a režisérom Oldřichom Novým, ku ktorému nesmierne vzhliadal v čase svojej mladosti aj Karel Gott.
„Oldřich Nový v našom divadle v roku 1965 režíroval operetu Mamzelle Nitouche a mne zveril hlavnú postavu chovankyne kláštora Denisy de Flavigny. Tiež to bol veľký džentlmen. Keď nás po skúške pozval do neďalekej kaviarne, objednával najlepší koňak a pilo sa výlučne z napoleoniek. Na skúškach ma oslovoval ‚krásna pani Korpášová‘. No nepamätajte si to,“ povzdychla si pred časom v rozhovore pre časopis Život.
Niekdajšia prvá dáma prešovskej operetnej scény precestovala s predstaveniami kus sveta. „Keď sme hosťovali v Kyjeve, po poslednej opone diváci mohutne skandovali: ‚Julča! Julča!‘“
Očarujúca bola napríklad v operete Netopier, ktorú skomponoval Johann Strauss mladší. „Dostala som hlavnú ženskú rolu, postavu Rozalindy. Bolo to ťažké, ale krásne spievanie. V tejto operete bol mojím partnerom tenor Štefan Margita, neskorší manžel Hanky Zagorovej. Do prešovského divadla prišiel na začiatku osemdesiatych rokov po absolvovaní konzervatória v rodných Košiciach. V našom súbore pôsobil dve sezóny,“ zaspomínala si umelkyňa ďalej.
V umeleckých šľapajach Júlie Korpášovej kráčajú jej synovci, operní speváci Martin a Ján Babjakovci, a neter Terézia Babjaková-Kružliaková. Syn Karol, ktorý zomrel po päťdesiatke, bol športovcom – chytal za futbalový klub Tatran Prešov.
Pani Júlia na sklonku života smútila, že operetu z divadiel vytlačili muzikály, no nezúfala. „Verte, že jej čas ešte príde a vráti sa na javiská v plnej paráde,“ vyznala sa.
Medzi jej najvýznamnejšie úlohy patrili napríklad Eliza Doolittlová (My Fair Lady), Ilonka (Hrnčiarsky bál), Líza (Grófka Marica), Ilona (Cigánska láska), Hana Glavari (Veselá vdova), Cecília (Čardášová princezná), Dolly Leviová (Hello, Dolly!), Hortense (Zorba) a mnohé ďalšie.