Sú chvíle, na ktoré nie je človek nikdy pripravený. V roku 2014 mi Karel Gott pred koncertom v Pardubiciach nešťastne povedal: „Honzo, prúser! Nechal som si doma manžetové gombíky a bez nich nemôžem na javisko! Čo budeme robiť?“
Zachoval som chladnú hlavu a zavolal kamarátom Otíkovi Pollákovi (žiaľ, už nie je medzi nami) a Radkovi Šmahelovi (je to muž úplne vpravo, manžel mojej kamarátky Katky a môj najlepší kamarát z detstva) a požiadal som ich o pomoc. Chalani nezaháľali a pustili sa do zháňania gombíkov.
Desať minút pred začiatkom koncertu ich doviezli. Karlovi ich požičal Radkov otec. Nám s Karlom sa neuveriteľne uľavilo. Veľmi, verte mi!
