Internet a mobilné telefóny odsunuli ručne písané pozdravy na druhú koľaj, no ich kult je nesmrteľný. Špeciálne, ak ide o vianočné či novoročné pohľadnice. Vzácne pre našich blízkych sú najmä tým, že priania píšeme ručne, no majú aj výtvarnú hodnotu. Ich motívy sa rokmi menili. Na tých starších nachádzame klaunov, zvieratá, noblesné dámy v dlhých šatách, ale najmä obrázky s kresťanskou tematikou. V čase budovania socializmu s ľudskou tvárou museli anjelov a Ježiška vystriedať fotografie rozžiarených stromčekov, sviečok či zasnežených krajiniek.
Prvá zmienka o vianočných pozdravoch sa viaže k stredoveku. Počas dlhých zimných večerov si mnísi vymýšľali, vyrábali a navzájom venovali rytiny s kresťanskými motívmi. Neskôr začali uvažovať komerčne a predávali ich. Módny výstrelok však ľudí príliš nezaujal, odrádzala ich zrejme aj vysoká cena.
Prvá papierová pohľadnica sa zrodila v roku 1843 v Spojenom kráľovstve. Vtedajší vládny úradník ju nechal namaľovať u maliara Johna Callcotta Horsleyho. Z tisícky vytlačených kusov jeden exemplár dodnes opatrujú v Dickensovom múzeu v Londýne. Je na nej zobrazená rodina s pohármi v ruke a tiež ľudia, ktorí rozdávajú jedlo chudobným. Dole čítame prianie A Merry Christmas and Happy New Year to You (Veselé Vianoce a šťastný nový rok, v preklade).
Len pre šľachtu
V našich končinách sa prvé pohľadnice objavili začiatkom devätnásteho storočia. Najprv sa predávali len s nemeckými nápismi, neskôr v maďarčine, češtine a okolo roku 1900 konečne aj v slovenčine. Pred prvou svetovou vojnou sa pre vysokú cenu tešili popularite zväčša len v šľachtických a meštianskych kruhoch.
Začiatkom dvadsiateho storočia ešte neboli zabehnuté žiadne konkrétne vianočné symboly. Veľmi často zdobili pohľadnice okrem svätých obrázkov honosné kočiare s koňmi, tancujúce zvieratá, dokonca prasce maľujúce podkovu, slovenské folklórne motívy či vysmiati klauni. Adresáti sa v nich oslovovali velebný pán, blahorodý pán, slečinka, blahorodá slečna, ale aj klasicky vážený pán.
Vzácne relikvie pohľadníc z predvojnového obdobia sú uložené v Slovenskej národnej knižnici v Martine. „Z našich zbierok sme vybrali a vydali štyri historické pohľadnice s vianočnými motívmi. Ľudia si ich u nás môžu kúpiť,“ povedala nám hovorkyňa knižnice Katarína Štefanides Mažáriová.
Vianoce socialistických ideálov
Pôsobivú, vzácnu vianočnú pohľadnicu z roku 1919 vlastnia aj v zbierkovom fonde Kysuckého múzea. Znázorňuje Jezuliatko na snehu v dlhých šatách. S horiacou sviečkou v ruke zapaľuje zvieratám svetlo na stromčeku. Pod obrázkom je notová osnova s veršom vianočnej melódie. Dopĺňa ho aj autentický, rukou písaný pozdrav.
Podľa pečiatky poslal vianočnú pohľadnicu odosielateľ týždeň pred Štedrým dňom z Kysuckého Nového Mesta. Adresoval ho svojmu bratovi do nemeckého Klagenfurtu, kde slúžil na vojne. „Szerus mili Brat jacz a pekne a srdeczne pozdravujem. A vinsujem czi tito scsaszlive Vanocsnye Zvatky, abi szi sza dobre cziczel nati vanocze aj tvoimi kamaratmi a pozelam czi tento vanocsnyi ztromcsek,“ odkázal mu.
S rastúcimi náladami a ideálmi komunizmu sa pohľadnice s náboženskými motívmi postupne vytratili z oficiálneho predaja. V obmedzenom množstve boli k dispozícii už len v kostoloch. Novinové stánky miesto toho predávali strohé pohľadnice s veľkými sklenenými guľami, vianočným stromčekom a so sviečkami. Krajšie verzie pohľadníc ponúkali ručne maľované obrázky zasneženej krajiny a zimných detských radovánok či lesných zvierat. K ich najznámejším autorom patrili ilustrátori Josef Lada či Karol Ondreička.
Dnes zažívame renesanciu týchto obrázkov. Obdivujeme ich v galériách, kupujeme si ich vyobrazené v knihách a nakoniec, posielame ich aj ako vianočné pohľadnice. Seba i svojich blízkych však nimi tešíme väčšinou len prostredníctvom internetu a sociálnych sietí.
