PLAČ. CHLAPČE, PLAČ!
Po futbalovom zápase Argentína – Anglicko nám televízia ponúkla niekoľkosekundový obrázok teba, chlapca, ktorému po líci steká slza.
Milióny divákov po celom svete sa pozerali na tento dojímavý obraz a cítili s tebou ľútosť, žiaľ, smútok… A možno si mnoho z nás pomyslelo: kedy som naposledy takto plakal ja, tým čistým, nevinným, vrúcnym plačom?
Iste si aj ty cítil, kamarát môj, že toto bol celkom iný plač, ako keď si spadol z bicykla a rozbil si koleno. Alebo keď ti mama odoprela hračku či hru, ktorú máš rád. Možno to bol prvý naozajstný plač v tvojom živote. Plač, ktorý z teba pomaly, ale nezadržateľne, robí chlapa.
Pretože aj ja som bol voľakedy tebou, v tvojich rokoch, s tvojimi túžbami i strachmi, viem asi, čo si cítil.
Možno si pociťoval poníženie, sklamanie, smútok, žiaľ z prehry. Môžem ťa uistiť, že ste neprehrali. Hráči tvojho mužstva urobili všetko preto, aby postúpili do finále, aby dali viac gólov súperovi ako od neho inkasovali. Dali do toho zápasu rýchle nohy, ale ich srdcia bili ešte rýchlejšie. Nestačilo to. Sklonili sa pred silnejším víťazom a kapitáni oboch mužstiev sa po zápase vrúcne objali.
Chlapče môj, dojal si nás svojím dojatím. Ukázal si nám niečo, na čo sme mnohí zabudli. Že sa dá plakať za svoju vlasť. Za tú krajinu, ktorá nás zrodila. V tvojom jazyku sa nazýva krásne homeland alebo aj motherland.
A ja hovorím o vlasti. Vlasť nie je geografický priestor, je to spoločenstvo sŕdc a myslí, spoločných diel a úsilia. Zrodili sme sa do nej skrz tisícky, desaťtisíce našich predkov – a raz /veľmi skoro ju odovzdáme vám, našim potomkom.
Viem, občas sa naša vlasť za nás hanbí – a občas sa hanbíme my za ňu. Ale nikdy si ju nesmieme dať ukradnúť zlodejom snov a nádeje.
Nuž, vyplač sa z tvojho žiaľu, dieťa. A ja si utriem tvoju slzu, ktorá aj mne steká z očí. A zajtra, o pár dní, budeš ďalej rásť s tvojimi vzormi a idolmi, ktorí sú viac, než skvelí športovci a zruční futbalisti – sú ľuďmi budujúcimi nás svet.
Nech sa ti darí na Tvojej ceste, chlapče môj. Budem ťa na diaľku na nej sprevádzať.
Odkaz Dana Heviera: Chlapče, plač! Jedna slza po prehre Anglicka dojala celý svet
