Spisovateľ Kornel Földvári sa stal legendou a stmeľujúcou osobnosťou slovenskej kultúry, literatúry a divadelníctva. Bol riaditeľom Divadla na Korze, ktoré zaniklo pod politickým tlakom normalizácie. Počas totalitného režimu nesmel publikovať, resp. písal pod rôznymi pseudonymami. Bol veľkým znalcom detektívky a westernu, ale tiež ctiteľom a teoretikom humoru, ktorému zasvätil celý svoj život.
„Humor musí byť intuitívny, svieži, živý a originálny, musí to byť okamžitá inšpirácia,“ tvrdil. Slovenskej čitateľskej verejnosti sa predstavoval záľubou komentovať detektívky i humoristické prózy od Breta Harta cez Karla Maya až po Agathu Christie a Raymonda Chandlera. Jeho doslovy nájdeme pri vydaniach kníh Marka Twaina, Michaila Zoščenka, Karla Čapka, ale aj Milana Lasicu s Júliusom Satinským.
Kornel Kornel Földvári sa narodil 13. februára 1932 v Trenčíne a uplynulú nedeľu by mal deväťdesiat rokov.
Tento významný dejateľ slovenského kultúrneho života pochádzal z hodinárskej a zlatníckej rodiny, čo poznačilo jeho život v podobe „zlého kádrového profilu“. Po ukončení štúdia na gymnáziu študoval v rokoch 1950 až 1953 slovenčinu a literárnu vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave. Zároveň už od roku 1949 ako študent uverejňoval svoje prvé príspevky v rôznych slovenských časopisoch.
Z politických dôvodov musel zo školy odísť a narukovať k „čiernym barónom“. Išlo o pomocné technické prápory, kde absolvovali povinnú vojenskú službu tzv. politicky nespoľahliví občania, ktorí do ruky nesmeli vziať zbraň. Mladých mužov tu využívali na ťažké a nebezpečné práce. Földvári tak prežil časť mladosti v šachtách baní v Kladne a neskôr aj vo fabrike Prema Stará Turá.
Odmäk po stalinskom období mu umožnil opäť publikovať v časopisoch a spolupracovať tiež s rozhlasom a televíziou.
Ako publicista a kritik sa od polovice 50. rokov 20. storočia zaoberal oblasťou karikatúry a výtvarného humoru aj žánrami ako sú detektívka, špionážna, dobrodružná, humoristická a sci-fi literatúra. Súčasne externe pokračoval v prerušenom štúdiu na FF UK, ktoré ukončil v roku 1960.
Po roku 1968 sa stal riaditeľom a dramaturgom vtedy kultového Divadla na Korze. So súborom sa spájajú tiež začiatky mnohých známych osobností slovenského divadla, s ktorými udržiaval aj priateľské kontakty. Patril k nim Milan Lasica, Július Satinský, Peter Debnár, Stanislav Dančiak, Martin Huba, Milan Kňažko, Július Vašek, či Marián Labuda.
V roku 1970 činnosť divadla ukončila postupujúca normalizácia, čo znamenalo, že Földvári sa opäť ocitol v nemilosti. Pracoval v Slovenskej literárnej agentúre LITA, no roky normalizácie, keď nemohol publikovať, ani prekladať prežíval veľmi ťažko.
Zmenu do jeho života priniesol až November ´89. V rokoch 1990 – 1992 bol prvým námestníkom ministra kultúry Slovenskej republiky a dramaturgom bratislavského divadla Štúdio L & S.
Svoj knižný debut Netypické príbehy, ocenený na festivale Jaroslava Haška v českej Lipnici v roku 1963, vydal pod pseudonymom Miroslav Kostka. Pod pseudonymom Pavol Miškovič vydal malú monografiu o grafikovi Dušanovi Polakovičovi. Pod vlastným menom debutoval Kornel Földvári až v roku 1999 knihou O stručnosti, zloženou z jeho publicistických a literárno kritických príspevkov.
V roku 2003 vydal rukopis Príbehy z naftalínu s podtitulom Humoresky 1963-1977, ktorý v komunistickej ére nemohol vyjsť. Bol tiež autorom knihy Svet pre dvoch s podtitulom O Lasicovi a Satinskom, ktorá vyšla v roku 2004. S Júliusom Satinským bol spoluautorom knihy Polstoročie s Bratislavou. Prierez dejinami slovenskej karikatúry zachytáva jeho kniha Päťadvadsať (2005) obsahujúca portréty dvadsiatich piatich slovenských karikaturistov. V roku 2006 tiež vyšla jeho kniha O karikatúre – výber článkov, esejí, predslovov a portrétov zahraničných i domácich karikaturistov s množstvom karikatúr.
V roku 2009 nasledovala kniha O detektívke – súbor portrétových esejí o detektívke a jej najvýznamnejších autoroch. V roku 2014 Földvári zavŕšil svoje spisovateľské dielo zbierkou smutno – veselých memoárových poviedok z prostredia PTP pod názvom …až pod čiernu zem.
Kornel Földvári zomrel 26. marca 2015. Po jeho smrti vznikla kniha Kornel Földvári s názvom O sebe. Na základe spoločných rozhovorov ju pripravil Peter Krištúfek.
V roku 2019 pod názvom Výstrel v zrkadle putoval medzi čitateľov rukopis nájdený v spisovateľovej pozostalosti.
Kornel Földvári bol držiteľom Ceny Dominika Tatarku za rok 2006. V roku 2015 mu udelili Cenu Nadácie Tatra banky za knihu …až pod čiernu zem. O dva roky neskôr bola cenou Panta Rhei Awards odmenená aj spomínaná kniha O sebe.
