Napriek jeho až príliš predčasnému odchodu, zomrel už v roku 1997, je odkaz speváka a skladateľa Petra Nováka v jeho skladbách stále živý.
Jeden z kľúčových priekopníkov pôvodnej českej bigbítovej piesne má na svojom konte celý rad songov, ktoré sa dodnes pravidelne objavujú v českom, ale aj slovenskom rozhlasovom éteri a oslovujú nielen pamätníkov. Tie, ktoré vznikli v období rokov 1967 – 1970 prevažne v spolupráci s textárom Ivom Plickom, teraz súhrnne vychádzajú na 2LP kompilácii Povídej / Najväčšie hity 60. rokov ako spomienka nedožitých Novákových osemdesiatin.
Na 2 LP ktorý okrem hudobného obsahu zaujme aj rozsiahlym „sleeve note“ legendárneho muzikológa Miloša Skalku a bohatou porciou dobových fotografií, sa zmestilo celkom 24 skladieb. Predstavujú výber zo singlov, EP platní aj debutového albumu Kolotoč svět. Novák ich z veľkej časti nahral s vlastnou kapelou George & Beatovens, ktorú založil s kamarátmi v roku 1963. Spoločne vtedy v pivnici nahrali niekoľko pesničiek, pričom dve z nich manželia Mirka a Jiří Černí vybrali do svojho vtedy mimoriadne vplyvného programu 12 na houpačce. Keď sa nahrávka skladby Já budu chodit po špičkách objavila v rozhlasovom éteri, okamžite sa stala hitom. A Novákova hviezda začala strmo stúpať.
Priazeň poslucháčov mu však nepriniesol iba jeho typický vyššie posadený hlas a silné, prevažne romantické piesne, medzi ktoré okrem už spomenutej Já budu chodit po špičkách patria aj Povídej, Náhrobní kámen, Klaunova zpověď, Pokoj č. 26, Dětský oči, Bezhlavý rytíř alebo Jdi dál.
Novákovou veľkou devízou bola aj jeho sympatická civilnosť, keď bol celý svoj život, počas ktorého sa striedali vzlety s pádmi, stále jedným z tých, pre ktorých spieval. Výstižne to dokladajú jeho vlastné slová z rozhovoru s Janom Krstiteľom Sýkorom, ktorý vyšiel v 4. čísle mesačníka Melodie v roku 1970.
„Mám rovnaké problémy ako oni, mal som prúsery v škole, nešťastne som sa zaľúbil, mám mindráky z toho, ako vyzerám, nesplnili sa mi a už sa mi asi nesplnia moje veľké sny, žijem na rovnakej planéte a v rovnakej krajine ako oni. Až mi to, čo mám tu v krku, jedného dňa vypľuje úplne, chcel by som aspoň písať muziku. Alebo si kúpiť mlyn. Taký malý, veterný. Mať pokoj, ticho a dobrú ženu, ktorú by som mal rád a ktorá by mala rada mňa. A vedľa toho mlyna malé políčko a zvieratá, aby som mal z čoho žiť a nemusel sa starať o to, kedy príde výplata…“
Hoci Petr Novák zomrel v nedožitých päťdesiatich dvoch rokoch, jeho hudobný odkaz sa zdá byť nesmrteľný. Dôkazom nie je len práve vydaná jubilejná kompilácia či rozhlasové rotácie jeho piesní. Tie totiž stále znejú aj z koncertných pódií. Stará sa o to nielen kapela George & Beatovens na čele s Karlom Kahovcom, ale napríklad aj Petrom Bende, ktorý spoločne s Filharmóniou Bohuslava Martinů pripravil špeciálny koncertný program s názvom Petr Bende spieva Najväčšie hity Petra Nováka, ktorý vychádza aj ako live album.
V posledných rokoch svojho života čelil Petr Novák vážnym zdravotným problémom. Pod vplyvom nezdravej životosprávy – nadmerného fajčenia, častého pitia alkoholu i obdobia mentálnej anorexie, utrpel závažné zdravotné komplikácie. Jednou z nich bola trombóza dolných končatín, v dôsledku ktorej počas posledných koncertov potreboval dokonca injekcie na tlmenie bolesti, aby bol schopný vystúpiť.
V 90. rokoch sa jeho zdravotný stav stále zhoršoval. Bol čoraz chudší, ťažko chodil, chvel sa mu hlas a často strácal chuť do práce. Podľa blízkeho priateľa, textára Pavla Vrbu už nevládal ani chodiť. Občas sa snažil alkohol vytesniť bezalkoholickým šumivým vínom, no nikdy mu to dlho nevydržalo.
Petr Novák zomrel 19. augusta 1997 počas spánku, krátko pred 52. narodeninami. Ako oficiálnu príčinu smrti uviedli srdcový kolaps a vyčerpanosť organizmu.
V úmrtnom liste sa sa však objavila aj zmienka o „otrave neznámou látkou“. Podľa niektorých patologických nálezov k intoxikácii mohlo prispieť kombinované užívanie liekov proti bolesti a nadmerná konzumácia alkoholu.
Príbuzní, či priatelia boli desivým záverom šokovaní a niektoré okolnosti zostali v tieni dohadov. Pavel Vrba spomínal ako Nováka v nemocnici videl piť pivo na nemocničnej posteli. Jedna zo sestričiek nad tým len mávla rukou: „On už môže“, mala vraj povedať.
V ten moment Vrba pochopil, že koniec kamaráta a hudobnej legendy je neodvratný. Pohreb Petra Nováka sa nekonal. Podľa blízkych si ho výslovne neželal.