Janinka, včera mi volali z TASR, aby som im potvrdil to, čoho sme sa obávali celé Vianoce. Nedokázal som to, tak vraj volali Alenke Heribanovej. Večer som čítal všetky krásne vyznania, ktoré tu o TEBE písali priatelia. Ja sám som to nedokázal. A nejde to ani teraz, pretože žiaľ aj vďačnosť, ktoré cítim, sa slovami opísať nedajú.
Prvýkrát sme sa stretli ešte v legendárnom Presscentre, presne 11. októbra 1991. Prišiel som za TEBOU z Prahy z koncertu Hanky a ukazoval TI jej platňu Rozhovor v tichu, ktorú tam vtedy prvýkrát predávali.
Dostali sme sa k sebe priam filmovo. A môže za to Darinka Rolincová. Ja, zamilovaný chlapec, som ju fotil na koncertoch a potom, aby som mal zámienku prehodiť s ňou pár slov, som za ňou s tými fotkami doliezal. TY si už bola hviezda, ktorá spolupracovala s TVOJIM obľúbeným Karlom Gottom a Darinou. A tá TI raz ukázala moje fotky. Keď si mi zatelefonovala, že chceš nejakú zverejniť vo Večerníku, skoro som odpadol. Samozrejme, že som súhlasil a vďaka TEBE mi potom prišiel poštou môj prvý honorár – 54 korún.
Nasledovali ďalšie a ďalšie moje fotky, ktoré si zverejňovala. A jedného dňa si na mňa vyrukovala s tým, aby som niečo aj napísal. Šokovalo ma to, ale vyslovila si to tak samozrejmo, že som to skúsil. A skúšam to doteraz. Bola si mojou najväčšou fanúšičkou aj kritičkou. Ani neviem spočítať, koľko rokov si ma nabádala k tomu, aby som začal s písaním kníh. Na to sa ja ale ešte cítim maličký.
Možno raz… Ale kto by mi knihu pokrstil, keď TY tu už nie si? Tak aspoň skúsim dokončiť to, čo ty si už nestihla – doprekladať knihu o Marcelke Laiferovej. Symbolicky tak aspoň aj takto spojíme naše mená.
Jani, včera sa ma na TEBA pýtali všetci. Karinka Brodňanová, Peťo Varga, Kaja Reseková, Macka Molnárová, Livka Bielovič, Miro Graclík… Neviem, ako a či sa nám vôbec podarí spracovať informáciu, že si zrazu preč. Nikto nikdy sa nezabával viac ako ty, keď som sa spýtal TATU: „Vám nráviť sa Alla Pugačeva?“ Pamätala si si to celé roky…
TVOJU fotku mám nad pracovným stolom medzi mojimi najdrahšími už veľa rokov, ale naše zážitky sú nad všetko ostatné. Budem si ťa prostredníctvom nich navždy pripomínať.
Čauko, Jani, ľúbim ŤA
