Stačí jediná fotografia a čas sa zrazu vráti o niekoľko desaťročí späť. Senec sa odvtedy poriadne zmenil, no niektoré miesta zostávajú v pamäti celých generácií. Jeden takýto vzácny záber nám poskytol Gabriel Szakál. Pripomeňme si teda staré časy s trochou nostalgie, ale aj humoru. Pretože nie všetko bolo kedysi také ružové, ako sa nám dnes môže zdať.
SENECKÝ PRIOR – CHRÁM KONZUMU, KDE SA ČAKALO NA ZÁZRAKY!
Ach, ten náš Prior! Monument modernej architektúry, sklenená katedrála socialistického nakupovania a miesto, kde sa stretávali všetky spoločenské vrstvy. Od riaditeľov až po dôchodcov s nákupnou taškou, ktorí prišli pôvodne po rožky, ale odišli s tajnou informáciou, že mäso možno bude vo štvrtok.
Na streche sa hrdo týčil nápis NÁKUPNÉ STREDISKO. To nebola obyčajná budova. To bola senecká obdoba západného obchodného centra. Len bez eskalátorov, módnych značiek a bez toho nepríjemného problému, že by ste si mohli vyberať z priveľa tovaru.
Výklady žiarili, tovar bol vystavený a zákazník mal jedinečnú možnosť obdivovať aj veci, ktoré si možno nikdy nekúpi. Nie preto, že by nechcel. Ale preto, že práve neboli.
Fronty boli súčasťou interiéru aj exteriéru. Človek nikdy presne nevedel, na čo čaká. Ale keď čakali všetci, bolo neslušné odísť.
A tie ruže pred Priorom! Malý ostrov romantiky pred chrámom socialistického obchodu. Kým vo vnútri sa bojovalo o posledný kus tovaru, vonku sa kvety tvárili, že žijeme v úplne inom svete.
Dnes máme internetové obchody, donášku až ku dverám a nákup za tri kliknutia. Vtedy ste potrebovali dve hodiny, známosť predavačky a trochu šťastia.
Prior nebol iba obchod. Bol to spoločenský život, informačné centrum, módna prehliadka aj miesto, kde sa dalo zistiť, kto sa s kým rozišiel, ešte skôr, než to vedeli samotní aktéri.

Vložiť odpoveď