Kto ma pozná len letmo, zrejme by nepredpokladal, že som vždy trpel nedostatkom sebavedomia. Zrejme aj to je dôvod, prečo som sám seba nikdy úplne neprijal. Spochybňoval som význam svojej existencie, aj talent. Akýkoľvek, čo i len náznak SEBAdôvery, SEBAvedomia, či SEBAlásky, som u seba udupal už v zárodku.
Popritom veľmi dobre viem, že je to len hlúpe nastavenie mysle. Až príliš som sa už v detstve nechal ovplyvniť negatívnymi prívlastkami, ktoré mi vtĺkali do hlavy. A pokračovalo to až do dospelosti. Pravidelne som to mal na tanieri v práci, v manželstve a dokonca aj u časti rodiny. Uvedomil som si, že je najvyšší čas preprogramovať sa a už nikdy nikomu nedovoliť, aby šliapal po mojom sebavedomí.
Neverili by ste, ako dlho som sa odhodlával napísať tento príspevok. Viedol som sám so sebou dlhý boj a uvažoval, čo si o mojom intímnom vyjadrení pomyslí okolie.
Ráno som však vstal plný odhodlania a povedal si, že je najvyšší čas ísť s kožou na trh. Konečne som si uvedomil svoju výnimočnosť, význam a dokonalosť môjho kaderníckeho a kuchárskeho talentu.
Pociťujem obrovskú vďaku za všetky talenty a vlastnosti, za všetko, čo som dostal do vienka. Za kreativitu, vytrvalosť, odhodlanosť, aj húževnatosť. Za to, že mi je prirodzené žiť so srdcom na dlani, za empatiu, aj za dar reči. Už viem, že sa nikdy nestratím. Toto všetko je predsa tak úžasné. Načo strácať čas premýšľaním o tom, že mám vysoké čelo, riedke vlasy, či „maslové“ telo a krivé zuby. Nepopieram, že preprogramovať svoju myseľ stojí veľa síl, ale verte mi, stojí to za to.
Miluje sa a všetci ťa budú milovať. Kašlite na hejterov a premúdrelých radcov, ktorí vedia všetko lepšie a myslia si, že majú patent na život. Tí boli aj budú. Vedzte, že ich chudobný život obohacuje aspoň váš príbeh.