V sobotu 17. októbra 2026 slúžil otec Patricio Alfredo Sánchez Molinari svätú omšu v Kostole Panny Márie Ustavičnej Pomoci v ekvádorskom meste Guayaquil. Bohoslužba sa vysielala v priamom prenose a všetko prebiehalo úplne normálne.
Počas kázne však otec Patricio údajne hovoril o smrti a o tom, aké dôležité je venovať čas Bohu a ľuďom, ktorých milujeme.
Nikto z veriacich sediacich v kostole si nedokázal predstaviť, čo sa o chvíľu stane.
Približne po 27 minútach priameho prenosu sa zo steny za oltárom náhle uvoľnil veľký a ťažký drevený kríž s ukrižovaným Ježišom Kristom. Spadol priamo na kňaza.
Náraz bol smrteľný…
Ľudia začali kričať. Veriaci sa rozbehli k otcovi Patriciovi a zúfalo sa mu pokúšali pomôcť. V priamom prenose bolo počuť ženu, ktorá volala sanitku, zatiaľ čo sa pred kamerami odohrávala strašná tragédia.
Otec Patricio, žiaľ, neprežil.
Jeho smrť potvrdila Arcidiecéza Guayaquil. Bol členom rehoľnej kongregácie redemptoristov a celý svoj život zasvätil službe Kristovi a jeho Cirkvi.
K 18. októbru nebola presná príčina pádu kríža oficiálne vysvetlená.
Celý príbeh má však ešte jeden srdcervúci detail.
Len deň pred tragédiou, 16. októbra, si otec Patricio pripomenul ďalšie výročie svojej kňazskej vysviacky.
A počas omše, ktorá sa napokon stala jeho poslednou, veriacim pripomenul, že jedného dňa každý z nás zomrie.
Len o niekoľko minút neskôr sa jeho vlastný pozemský život nečakane skončil.
Táto tragédia nám pripomína, aký je život v skutočnosti krehký a prečo by sme nikdy nemali odkladať prehlbovanie svojho vzťahu s Kristom.
Prosíme, modlite sa za otca Patricia, jeho smútiacu rodinu a všetkých, ktorí boli svedkami tejto tragédie.
Odpočinutie večné daj mu, Pane, a svetlo večné nech mu svieti. Nech odpočíva v pokoji. Amen. 🙏
Hoci Katolícka cirkev vyžaduje prísny proces trvajúci niekoľko rokov, kým môže byť niekto oficiálne posudzovaný na blahorečenie alebo svätorečenie, mnohí veriaci už dnes považujú otca Patricia za svätého kňaza a mučeníka, ktorý zomrel pri výkone svojej služby.
„Zomrel v službe Pánovi“
Mnohí kresťania na sociálnych sieťach aj v jeho farnosti nachádzajú útechu v tom, že zomrel pri vykonávaní najvyššieho poslania kňaza – pri slávení svätej Eucharistie.
Často sa objavujú komentáre ako: „Blahoslavení tí, ktorí odchádzajú k Otcovi cestou kríža.“
Jeho prorocké posledné slová
Len krátko pred tragickým pádom kríža prednášal otec Sánchez Molinari kázeň o pominuteľnosti ľudského života.
Veriacim hovoril, že peniaze, nadmerná práca a honba za materiálnymi vecami napokon nič neznamenajú. Nabádal ich, aby svoj krátky čas na zemi venovali Bohu a rodine.
Veriaci dnes tieto slová vnímajú ako jeho duchovný testament.
Pokorný a oddaný duchovný pastier
Ľudia, ktorí ho poznali v Guayaquile aj na jeho predchádzajúcom pôsobisku v meste Vinces v provincii Los Ríos, naňho spomínajú ako na prístupného, čestného a nesmierne pokorného Božieho služobníka.
Svoj život zasvätil hlásaniu evanjelia a pomoci tým najzraniteľnejším.
Arcidiecéza Guayaquil oficiálne potvrdila jeho úmrtie slovami, že „odišiel do Otcovho domu, aby sa tešil z jeho prítomnosti a slávy“.
Zároveň požiadala veriacich o modlitby za jeho rodinu a komunitu redemptoristov.
Nehodu opísal aj priamy svedok:
Deň pred tragédiou mu kňaz povedal, aby na seba dával pozor. Na druhý deň už Álex Tapia spolu s ďalšími ľuďmi bojoval o jeho život. Márne! Otec Patricio Sánchez Molinari (52), ktorého počas svätej omše v ekvádorskom Guayaquile zasiahol obrovský kríž, utrpel smrteľné zranenia. Muž, ktorý mu pribehol na pomoc, teraz opísal hrôzostrašné chvíle bezprostredne po nehode.
K tragédii došlo v sobotu 17. októbra v Kostole Panny Márie Ustavičnej Pomoci. Počas bohoslužby sa zo steny za oltárom náhle uvoľnil mohutný kríž s ukrižovaným Ježišom Kristom a zrútil sa priamo na kňaza. Všetko zachytil priamy prenos. Šokovaní veriaci mu okamžite pribehli na pomoc, no napriek ich snahe duchovný neprežil.
Jedným z ľudí, ktorí sa zapojili do záchrany, bol aj Álex Tapia. Na miesto dorazil krátko po nešťastí a dodnes má pred očami, čo nasledovalo. „Poskytli sme mu prvú pomoc. Okamžite zfialovel a po ôsmich alebo desiatich minútach už nemal pulz. Pravdepodobne mal vnútorné krvácanie. To, čo sa stalo, bolo veľmi nešťastné,“ opísal dramatické chvíle pre ekvádorský denník El Telégrafo.
Pre Tapiu to pritom nebol iba kňaz z miestneho kostola. Boli priatelia a pravidelne sa stretávali. Duchovný mu dokonca vymyslel prezývku. „Hovoril mi boxer, pretože ma raz videl trénovať. Bol mojím priateľom a vždy mi dával dobré rady. Občas som chodil na omšu a navštevoval ho. Vždy bol veľmi pozorný,“ zaspomínal si.
O to bolestivejšia je jeho posledná spomienka. S otcom Patriciom sa totiž rozprával iba deň pred tragédiou. „Povedal nám, aby sme sa o seba starali,“ prezradil muž, ktorý si vtedy ani len nedokázal predstaviť, že svojho priateľa už nikdy neuvidí živého.
Smútok a slzy
Smrť obľúbeného duchovného zasiahla celé okolie kostola. Susedia ho poznali ako veselého, láskavého muža, ktorý nikdy neodmietol pomoc. Manuel Pazmiño, bývajúci priamo oproti chrámu, naňho nedokáže zabudnúť. „Bol to úžasný človek, vždy pripravený každému pomôcť. Je nám to veľmi ľúto,“ povedal novinárom.
So slzami naňho spomína aj farníčka Jacqueline Domínguezová. Pred rokom takmer prišla o dcéru a práve otec Patricio bol jedným z tých, ktorí pri nej stáli v najťažších chvíľach. „Moja dcéra takmer zomrela a on za ňu slúžil ďakovnú omšu. Preto sa ma toto všetko tak hlboko dotklo. Toto sme nečakali,“ priznala zdrvená žena.
V pamäti jej zostali aj obyčajné stretnutia na ulici. Kňaza pravidelne vídala, keď vynášal smeti alebo ona venčila psa. Raz ju dokonca upozornil, aby si nezabúdala vziať vrecko na psie exkrementy. Aj na túto drobnú príhodu dnes spomína so slzami v očiach.
Otec Patricio pochádzal z mesta Cuenca a v guayaquilskom kostole pôsobil posledné tri roky. Jeho pozostatky majú byť pochované v rodnom meste v utorok 20. októbra. Po duchovnom, ktorý celý život pomáhal druhým, zostalo množstvo zdrvených veriacich. A medzi nimi aj priateľ, ktorý sa ho v posledných minútach márne pokúšal zachrániť.