Vášeň českého muzikanta Matěja Homolu pre poznávanie cudzích krajín je tak veľká, že mu podriaďuje aj koncertnú činnosť vlastnej kapely. Pred niekoľkými dňami sa vrátil zo Srí Lanky, ktorú tentoraz na motorke krížom krážom brázdil so svojou manželkou Andreou. „Cez zimu vždy niekam vyrazím. Tentoraz sme boli s Andreou dva mesiace v Ázii, z toho dva týždne na Srí Lanke. Vyhovuje mi, pretože sa tu aj v zime dá dobre zajazdiť na motorke. Táto ázijská destinácia je už zo všetkých strán preskúmaná, no my sme sa okrem pláží a pamiatok, zamerali aj na vnútrozemie,“ vysvetľuje.
Srí Lanka mu je už dobre známa, pretože ju rovnako ako susednú Indiu navštívil niekoľkokrát aj v minulosti. „Niekedy sa jej hovorí aj malá India a niečo na tom je. Sú si naozaj podobné, aj keď na Srí Lanke je vidieť viac zelenej farby. Je viac zarastená. Nádherné pláne, ryžové polia, more, veľmi veľa jazier a na nich obrovské kŕdle vtákov. Po ceste behá veľa zvierat, samozrejmé sú opice, ale stretnete aj divoké slony, šakaly, v mori obrovské korytnačky, ktoré turisti kŕmia morskou trávou a raz ráno nás priamo do izby prišla privítať pruhovaná veverička. Všeobecne sa dá povedať, že príroda je oproti Indii veľké plus Srí Lanky,“ zhodnotil.
Ostrov podľa neho človek na motorke prejde za dva dni a keďže oni na to mali dva týždne, jazdili voľným tempom s niekoľkými zástavkami, kde strávili niekoľko nocí. „Na chrbáte sme mali len jeden batoh s pár vecami,“ dodáva.
Neplánovali ani presnú trasu. „V podstate sú to všade rovnaké kulisy. Buď máš po ceste výhľady do ryžových polí, ktoré občas zakryjú palmové háje, alebo nie veľmi zaujímavé malé dedinky, alebo mestá. Popri ceste si môžeš všade kúpiť kokosové orechy, alebo tropické ovocie a v reštauráciách všade ich tradičné Rice and curry, čiže ryža s kari, ktoré sa samozrejme je rukou. Iné sú samozrejme turistické pláže, kde sa dajú objednať aj klasické jedlá,“ hovorí.
Keď tvrdil, že Srí Lanka nemá veľa atraktívnych miest, výnimkou je staré mesto Galle. „Ide o koloniálnu pevnosť. Za jej hradbami je schovaná štvrť s malebnými uličkami, spústa kaviarní, človek sa tu môže cítiť ako v Portugalsku,“ uvažuje. O pár kilometrov ďalej si uvedomí, že aj túto časť zeme zasiahol komerčný biznis. „Miestni rybári tu visia na koloch a znázorňujú lov rýb spred mnohých rokov. V skutočnosti ich ale nechytajú. Sú len atrakciou pre turistov, ktorí si ich môžu odfotiť, no samozrejme nie zadarmo. Je to pre nich oveľa výnosnejšie ako rybolov,“ poukazuje na miestne móresy.
Cestou nevynechali ani turistickú atrakciu, budhistický chrám Wewurukannala Buduraja Maha Viharaya z 18. storočia. Nachádza sa v meste Dickwella, v južnej provincii Srí Lanky. Pozornosť púta najmä obrovskou 50 metrovou sochou Budhu. „Po schodoch sa dá vyliezť hore až k jeho hlave a pozrieť do jeho oka, kde sedia ďalší budhovia,“ opisuje. Ešte v ten deň sa stihli dopraviť do veľkého mesta Tangalle v južnej provincii Srí Lanky. „Sú tam dlhé piesočnaté pláže. Na pláži Rekawa Beach sme si našli pekný bungalov a ostali tu dva dni,“ prezrádza ďalej.
Ďalej si to namierili do mestečka Ella. Na motorkách míňali národné parky, surfársku pláž Arugam Bay, ďalšie ryžové polia a jazerá. „V Ella som bol v roku 2005 a bolo to dosť pokojné miesto, čo sa odvtedy dosť zmenilo. Teraz je to hlučná a turistami prepchatá diera, tak sme si tam dali kávu, dvakrát sme tam prespali a viac nás to tam už nebavilo,“ zhodnotil.
Pokračovali ďalej na sever k pamiatke Sigiriya, ktorú cestovné kancelárie v súvislosti so Srí Lankou ponúkajú ako prvú. Ide o takzvanú Leviu skalu, ktorá sa stala symbolom celej krajiny a ôsmym divom sveta. „My sme s Andreou už hore v minulosti boli. Človek sa tam tlačí na úzkych schodoch s hromadou ľudí, ktorí si na každom kroku robia selfíčka. Zvolili sme teda B variantu, vedľajší kopec Pidurangala Rock. Je oveľa pokojnejší a je odtiaľ nádherný panoramatický výhľad do širokého okolia,“ opisuje. Pri kochaní prírodou ostal poriadne zaskočený. Stretol tam svojich kamarátov a muzikantských kolegov Whiskyho zo skupiny Slobodná Európa a Petra Fialu zo skupiny Mňaga a Žďorp. „Svet je maly a Srí Lanka zvlášť,“ skonštatoval.
Pokračovali smerom na sever, do pobrežného mesta Trincomalle, kde jazdí podstatne menej turistov. „Sever je o dosť iný ako juh Srí Lanky. Viac pustý a obyčajný. Podobá sa na Indiu. Sú tam krásne široké pláže, ale teraz bola voda kalná a väčšina podnikov zatvorená,“ opisuje. Dlho sa tu nezdržali. Vyrazili ďalej na sever do mesta Jaffna. „Bol to náš najdlhší presun, asi 250 kilometrov. Cestou sme videli ešte viac ostrovov, jazier a množstvo vtákov. Vyzerá to tam ako jedna veľká vtáčia rezervácia,“ hovorí ďalej. V Jaffne si pozreli hinduistický chrám a zamierili opäť na juh. Prvá zástavka na ceste domov bolo starobylé mesto Anurádhapuraja zo 4. storočia pred Kristom. Dnes je z neho rozsiahly archeologický park. Do odovzdania požičaných motoriek im ostávali ešte 2 dni. Rozhodli sa teda ešte navštíviť malú oblasť Pinnawala so známym sloním sirotincom. „Je tam asi sto opustených slonov o ktorých sa tam starajú, pretože im farmári zastrelili rodičov, alebo uhynuli na nejakú chorobu, alebo sa stratili. Niektorých postupne vypustia do prírody, iní tam zostávajú a zakladajú nové generácie. Dvakrát denne sa cez mesto chodia kúpať do rieky, čo je pre turistov obrovská atrakcia,“ hovorí.
Posledné kilometre na motorkách míňali opäť ryžové polia, palmové háje, malé dedinky a jazerá. „Tam sme sa ešte poslednýkrát okúpali, po ceste sme naposledy ochutnali ich raisen kari a aby sme to symbolicky uzavreli, pri ceste sme si naposledy kúpili kokos. Z čisto subjektívneho pohľadu sa na Srí Lanke veľmi pekne prejdeš, všetko je všade zelené a navyše sú tu príjemní ľudia. Akurát je to po čase za riaditkami motorky už monotónne. Asi sa to nedá porovnať s tým, keď jazdíš po vysokých horách, kde ti z výhľadov okolo stále padá brada. Celkovo to ale bolo super,“ skonštatoval na záver.