Text: Petra Petronela
Odišiel starý pán Áda. Sledovala som ho asi tri roky. Prišiel do facebookovej retro skupiny, nadšene sa predstavil a pridal fotografie seba aj svojej manželky s Alzheimerovou chorobou, o ktorú sa staral. Hovorieval jej moje dievčatko z Moravy. Boli spolu 65 rokov.
Založil múzeum svojho kraja, hrával ochotnícke divadlo a bol plný života i lásky k ľuďom. Pridal aj fotografie rodiny a manželky svojho vnuka, krásnej Ukrajinky. Žijú v Amerike.
V retro skupine na facebooku sa však naňho zniesla záplava urážok a posmeškov. Najmä pre jeho manželku a vnuka. Ľudia sa pýtali, kde je tá krása, a pridávali množstvo odporných odsúdení a výsmechu. Chvíľu sa to pokúšal upokojiť. Písal, že život je krátky a nechápal, prečo sa ľudia musia hádať a navzájom si ubližovať. Márne…
Bolo mi ho nesmierne ľúto. Zo skupiny odišiel sklamaný. Požiadala som ho o priateľstvo a ďalej ho sledovala. Bol naozaj neuveriteľný. Dokázal si robiť žarty aj sám zo seba, bol aktívny, cvičil, hrával divadlo a venoval sa hudbe.
Teraz je tam hore určite poriadna zábava. Áda to tam nepochybne rozprúdi.
Odpočívajte v pokoji.