Poviem vám, prečo si nikdy nesadnem na motorku. Nikdy.
Od Vás: Každé leto to vidím znova. Krásne počasie, voľné cesty, vietor vo vlasoch… a desiatky motorkárov, ktorí si vychutnávajú slobodu. Chápem to. Naozaj. Je v tom niečo romantické, drsné, adrenalínové.
Ale z pohľadu lekára, ktorý 24 rokov pracuje na urgente v bratislavskej nemocnici, vám poviem jediné: Nikdy. Nikdy by som si na motorku nesadol.
Nie preto, že by som bol zbabelý. Nie preto, že by som neveril svojim reflexom. Ale preto, že som videl veci, ktoré sa vám vryjú do pamäti navždy.
Pred pár dňami k nám na urgent doviezli motorkára. Mladý 26-ročný chalan. Letel. Bez prilby. Bez šance. Videl som pohľad jeho mamy, keď stála na chodbe. Ticho. Ani slzy jej nešli. Len prázdno.
To, čo z neho ostalo, už nebol človek, ktorý ráno sadal na motorku.
Ľudia si myslia, že smrť na motorke je rýchla. Že je to aspoň bezbolestné. Ale často to tak nie je. Niektorí prežijú so zlomenou chrbticou, roztrhanou panvou, bez možnosti pohnúť rukami, nohami, s tracheostómiou a výživou do žalúdka. Žijú… ale nežijú.
Za tie roky som toho videl…. Napríklad chalanov, ktorí sa pretekali medzi autami a skončili u nás na stole s rozbitou lebkou. Tiež otcov, ktorí si len vyvetrali hlavu, ale domov sa už nikdy nevrátili. Ale aj dievča, ktoré sa viezlo so svojím frajerom a teraz dýcha len vďaka prístroju.
A viete, čo je najťažšie?
Povedať rodičom, že ich dieťa už nikdy neprehovorí. Že nikdy nebude chodiť. Že nie je cesta späť.
Vždy, keď vidím motorkára v tričku a teniskách, mám chuť kričať. Alebo aspoň ich zastaviť, pozrieť im do očí a povedať: Brzdy ti nepomôžu, keď ti niekto vbehne do cesty. A prilba ti nezachráni miechu, keď ťa odhodí o betón.
Motorka nie je zlá vec. Ale mesto, premávka, ľudský faktor a zákony fyziky sú neúprosné.
Nie som moralista. Každý si rozhoduje za seba. Ale za mňa – človeka, ktorý roky držal ruky matiek, ktoré stratili synov… motorka nikdy nebude sloboda. Pre mňa je to zbraň. Ruská ruleta s vlastným telom.
Ak vás tento príspevok prinúti rozmyslieť si, či si nasadíte prilbu, alebo pôjdete o čosi pomalšie, tak splnil svoj účel.
Prosím, jazdite s rozumom. Alebo radšej… vôbec.
Chcem Ti povedať: Daniel Máčovský (lekár na urgente)
