Čo sa to, preboha, deje v Slovenskom národnom divadle? To už si niekto začína myslieť, že môže rozhodovať aj o tom, kto smie hodnotiť jeho prácu? Kritici predsa nie sú platení za potlesk a pochvalné ódy! Ich úlohou je pomenovať aj to, čo sa niekomu nemusí páčiť. O to zarážajúcejší je najnovší krok Opery SND, ktorý vyvoláva vážne pochybnosti. Kam až chceme zájsť? Budú si divadlá vyberať novinárov podľa toho, kto o nich píše pekne a kto nie? Redakcii Hudobného života došla trpezlivosť a rozhodla sa ozvať. Jej stanovisko prinášame v plnom znení.
Stanovisko redakcie Hudobného života k neudeleniu akreditácie na prvú premiéru Čardášovej princeznej v Opere SND
Opera SND zamietla Pavlovi Ungerovi, kmeňovému opernému kritikovi časopisu Hudobný život, akreditáciu na prvú premiéru inscenácie Kálmánovej Čardášovej princeznej. To, čo by sa mohlo javiť ako bežné administratívne rozhodnutie, vyvoláva otázky o prístupe SND k odbornej kritike, najmä o kritériách udeľovania novinárskych akreditácií.
Poslaním časopisu Hudobný život s takmer šesťdesiatročnou tradíciou hudobnej publicistiky je systematická reflexia slovenského i zahraničného hudobného života vrátane operného divadla. Jeho recenzie prinášajú nezávislé hodnotenie umeleckej tvorby a zároveň dokumentujú vývoj hudobnej kultúry na Slovensku. Rozhodne nie sú reklamou, ktorú si môže divadlo či usporiadateľ koncertu objednať, ani zdvorilostnou službou.
Operná kritika má viacero funkcií. Okrem informovania verejnosti o umeleckej udalosti hodnotí hudobné naštudovanie, spevácke a herecké výkony i inscenačnú koncepciu v dramaturgických, historických a širších interpretačných súvislostiach. Zanecháva odborné svedectvo, ku ktorému sa možno vrátiť aj po stiahnutí inscenácie z repertoáru. Recenzia nie je náhodnou poznámkou o divadelnom večere, ale výpoveďou o umeleckej práci divadla v konkrétnom čase.
V archíve Hudobného života sa uchovávajú recenzie operných inscenácií, ktoré dokumentujú nielen ich podobu, ale aj dobové hodnotenie umeleckých výkonov. Budúci teatrológovia, muzikológovia a historici opery v nich nájdu nezávislé svedectvá, ktoré dopĺňajú dokumentáciu samotného divadla.
Nezávislosť kritika predpokladá odbornú kompetenciu a zodpovednosť voči čitateľovi. Recenzent musí svoje závery podložiť argumentmi, rozlišovať medzi faktmi a hodnotením a pristupovať k umeleckému výkonu spravodlivo. V prípade opery to znamená posudzovať nielen režijnú koncepciu, ale aj hudobné naštudovanie, výkony sólistov, orchestra a zboru, ich vzájomné vzťahy a celkovú interpretačnú podobu inscenácie.
Samozrejme, divadlo musí zohľadňovať kapacitné a organizačné obmedzenia a novinárska akreditácia nie je bezpodmienečným nárokom na vstup na predstavenie. Ak však divadlo odmietne prístup odbornému kritikovi periodika, ktoré sa dlhodobo venuje jeho činnosti, takéto rozhodnutie nemožno odbaviť ako organizačnú záležitosť. Vyžaduje si jasné a vecné zdôvodnenie. Bez neho vznikajú pochybnosti o transparentnosti akreditačnej praxe SND a o tom, či divadlo pristupuje k odborným médiám podľa rovnakých pravidiel.
Neudelenie akreditácie na premiéru pritom znemožňuje recenzentovi podať bezprostredné odborné svedectvo o udalosti, ktorá je predmetom aktuálneho redakčného záujmu. Opakovanie podobných rozhodnutí bez vecného zdôvodnenia by mohlo vyvolať podozrenie zo selektívneho prístupu k odborným médiám.
Osobitný rozmer má tento prípad z hľadiska inštitucionálnych vzťahov. Zriaďovateľom SND je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. To isté ministerstvo je zriaďovateľom Hudobného centra, ktoré vydáva časopis Hudobný život. Obe inštitúcie teda pôsobia v rámci verejne financovanej kultúrnej infraštruktúry štátu. Jedna má vytvárať a uvádzať divadelné umenie, druhá prostredníctvom svojho odborného periodika prispievať k jeho reflexii a dokumentácii. Spoločný zriaďovateľ samozrejme nevytvára nárok na osobitné zaobchádzanie, o to viac však pripomína zodpovednosť oboch inštitúcií za transparentné vzťahy a rešpektovanie nezávislosti odbornej kritiky.
Verejné kultúrne inštitúcie by mali vytvárať podmienky, v ktorých môže nezávislá žurnalistika plniť svoju informačnú a kritickú úlohu. Národné divadlo by v tomto smere malo ísť príkladom a rozlišovať medzi vlastnou propagáciou a nezávislým hodnotením svojej umeleckej činnosti.
Od vedenia Slovenského národného divadla preto očakávame vecné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré nebola Pavlovi Ungerovi udelená akreditácia na prvú premiéru Čardášovej princeznej, ako aj objasnenie kritérií, podľa ktorých divadlo rozhoduje o prístupe odborných médií na premiérové predstavenia. Nežiadame výsadné postavenie, ale transparentné pravidlá.