„Jirko, môj milý braček z Mordovej rokliny, kde sme sa vtedy obaja prvýkrát stretli a prvýkrát hrali v Národnom divadle. Bolo to na scéne Tylovho, dnešného Stavovského divadla, pamätáš? Štěpnička a Švehlová, obaja plní vzrušenia a nesmiernej túžby ukázať celému svetu, že sme tu a že sa za nás BARDI, skvelí herci ND, nebudú musieť hanbiť. Pán Lukavský, Kemr, Sovák, pani Marie Vášová, naši hlboko vážení kolegovia, s ktorými sme mali česť hrať a ktorí nás tu sprevádzali a ukazovali nám, ako sa to má robiť, ešte dlhý čas.
František Gellner z Radostí života, láska moja, keď som hrala Mariu Majerovú, to bola tvoja parádna rola, Gellner, jedna z najlepších… A tam sme si veľmi porozumeli, už sme mali dosť hereckých skúseností a spoločné úlohy sme si vychutnali.
A nikdy sme si nič nenahovárali a boli sme k sebe úprimní. Ako kolegovia a ako kamaráti, nič viac medzi nami nebolo. Čistá súrodenecká láska nám od toho prvého partnerského vzťahu na javisku zostala. Som tomu rada.
Koľko televíznych inscenácií sme len spolu nakrútili! Zvláštne, režiséri nás často obsadzovali do mileneckých dvojíc a ty si ma podpichoval, že by sme to mohli skúsiť aj naozaj. Nie, bola to sranda a nikdy sme to neuskutočnili.
Nedá sa na teba spomínať smutne, prepáč, vždy sa začnem smiať, keď si v duchu premietnem celý náš herecký príbeh v čase, ktorého sme boli súčasťou. Fakt to bolo krásne, Jirko!!!
Prosím, poďakuj tam hore za TO všetko krásne, trpké a nenávratné!!! Ďakujem ti za všetko!“